Recenzia Alice Cooper - Welcome 2 My Nightmare

Na prvých albumoch boli tieto atribúty držané na uzde aby sa naplno prejavili na koncepčnom albume „Welcome to My Nightmare“, kde hyperbolizácia desu a hororu vrcholili v akomsi pomyslenom „čistom umení“. Používa tvárne prostriedky vyvolávajúce rôzne emocionálne stavy, na ktorých sa len ťažko určujú hranice medzi kritickým komponentom, rýdzou provokáciou a originálnymi efektmi. Možno sa dá povedať, že jeho jasné teatrálne maniere, zamerané proti ľudským fóbiám, sa niekedy dostali len do módnej dekadentnej pózy, bez štipky rebélie. Takže o čom to vlastne je?... a o čom je pokračovanie tohto dekadentného opusu? Nadväzuje presne tam kde v roku ´75 skončil, teda v pasci vlastnej pokrivenej mysle.

„U mňa je hrôza hraná, v živote je ale strašne reálna. Na to musím vo svojej úlohe temného kronikára reagovať.“

Nevyspytateľný a charakteristický

Tak ako to bolo pred viac ako tridsiatkou rokov aj toto pokračovanie fenomenálneho koncepčného opusu je sólovým albumom Vincenta Damona Furniera a znovu pod producentskou taktovkou Boba Ezrina. Vnímaním skladieb sa dá prežiť, tak ako u prvého dielu, napínavá cesta naprieč panteónom nočných prízrakov, ktoré sa znovu vrátili v oveľa väčšej a desivejšej forme. Zase ide hudobne o farebný kaleidoskop, mihoce sa tu akási pomyslená akadémia eklektického prístupu k tvrdej muzike. Tu už nestačí prosté pomenovanie hardrock, či poprock, alebo heavy metal. Vítajú vrcholne sofistikované muzikálne nočné mory, ktoré ani na okamžik neprestávajú byť zrozumiteľnou a príťažlivou hudbou, tak ako to bolo v prípade jednotky. Ostrejšie hardrockové kúsky ako „Caffeine“ pripomínajúca riffy Velvet Revolver, alebo „rollošská“ „I'll Bite Your Face Off“, či odpichová glamrocková „Ghouls Gone Wild“ sa tu striedajú s nádhernými baladickými momentmi, veď „Something Remember Me By“ sa pravdepodobne zaradí medzi najemotívnejšie rockové „ploužáky“ tohto roku. Alice Cooper ju opísal ako najkrajší kúsok aký kedy vydal. V „A Runaway Train“ zabrúsia do shuffle rytmu, využívajúceho hlavne v country a v nasledujúcej „Last Man on Earth“ s dychovou sekciou a banjom receptora dostanú do kabaretného teritória, ale to už nikoho neprekvapí, lebo hneď v úvodnej „I am Made of You“ sa objavia mainstreamové pachute súčasného popu. Niečo podobné sa zopakuje aj v „Disco Bloodbath Boogie Fever“, ktorá je ale vyslovené odporná. Ako keby sa Pet Shop Boys spojil s Kim Wilde...najslabší kúsok, aj keď pravdepodobne ide o úlet a provokáciu. Na ostaných kúskoch dokáže vkusne dojať, dramaticky zaútočiť a pri tom akosi mimochodom vystavať perfektne súdržnú a dramaturgicky bezchybnú nahrávku. Záblesky pôvodných tém sú prepletené cez každú novú skladbu a predstavujú iný aspekt nočných prízrakov. Originalitu albumu podčiarkuje aj vyslovene mainstreamová „What Baby Wants“ s bombastickou produkciou a featuringom globálnej popovej divy Ke$ha  a zaujímavo vystavaná inštrumentálka „The Underture“ s krásnym klavírnym motívom a bohatými symfonickými aranžmánmi. Ale chrbticu tohto vydareného opusu tvorí stále hard rock, ktorého modernejšia podstata je založená na zmysle pre výstavbu harmónie a prepracovaní každého detailu.

Priekopník Cooper

Pôvodný teraz už multiplatinový album sa zaradil medzi rockovú klasiku a urobil z Alice Coopera priekopníckeho vizionára, ktorého vplyv pretrváva až do dnešných dní a odzrkadľuje sa nielen v hudbe ale zasiahol aj divadelné dosky, filmové pásy či televíziu. Takže Alice a Ezrin vzkriesili hrôzy i humor pre novú generáciu s veľkým ohľadom aj pre staršie ročníky. „Je to Alicina nočná mora po tridsiatich piatich rokoch,“ vysvetľuje Vincent aka Alice Cooper, „Bob a ja sme vytvorili tento charakter a tak vieme ako pokračovať. Prvý Nightmare bol pre mňa veľmi osobný album, bolo to o mne, ale tu v druhom pokračovaní, sme viac otvorenejší, je tu viac humoru, proste je to písané pre Alice Cooper ako hudobné teleso. Jednotka bol môj prvý sólový album a pre všetkých to bola studnica hitov, dvojka je viac otvorenejšia a rúca všetky hranice, ktoré boli vystavané na pôvodnom albume.“  To, že to títo dvaja, myslia smrteľne vážne dokazuje aj fakt, že boli oslovení aj originálni členovia Alice Cooper z čias albumu Muscle of Love, gitarista Michael Bruce, basák Denis Dunaway a škopkár Neal Smith, ktorí sa objavili hneď v troch skladbách "A Runaway Train", "I'll Bite Your Face Off" a "When Hell Comes Home". Nechýba ani vynikajúce gitarové zviera, pôvodne od Lou Reeda, Steve Hunter, ktorý maká aj na aktuálnom svetovom turné No More Mr. Nice Guy Tour 2011. Dokonca ako špeciálny hosť sa tu mihol aj prominentný spoluautor pôvodnej nočnej mory Dick Wagner. "Chcel som cítiť sedemdesiate roky. Keď sa peklo vracia domov," hovorí Alice, "...všetci robili ako za starých časov ani sme nemuseli nič hovoriť. Chémia medzi nami všetkými bola okamžitá a intenzívna. Keď sa nahrali základné stopy, Bob a ja sme sa na seba pozreli, a vedeli sme, že je to čo sme chceli. Nemuseli sme nič opravovať a skladby ostali trochu ošúchané a špinavé, ale práve to sa mi páči."

Z albumu "Welcome 2 My Nightmare" sa predalo hneď v prvom týždni len v za veľkou mlákou osemnáť tisíc kópií a to je dvakrát viac ako z poslednej dosky „Along Came a Spider“ a zatiaľ skončil na 22-hej priečke Billboard 200 chart. Určite k tomu prispela aj plejáda muzikantov a skladateľov ako Keith Nelson z Buckcherry, Desmond Child, a spomenutý Dick Wagner a Ke$ha, či filmový skladateľ Jeremy Rubolino.
"To je moja rebélia," hovorí Alice na margo množstva hostí, "Mám rád ľudí, ktorí nepatria ku mne a napriek tomu to, čo robia funguje skvele. Je mi jedno, odkiaľ pochádzajú, ako dlho sa zdržia.“

A na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Alice Cooper:
-    až do albumu Welcome to My Nightmare Alice Cooper vystupovala ako regulérna kapela, až táto doska bola oficiálnou sólovkou Vincenta Damona Furniera
-    jeho starý otec Thurman Sylvester Furnier bol apoštol v cirkvi The Church of Jesus Christ založenej v Pennsylvanii a jeho otec Vincent v tejto cirkvi mal významné postavenie
-    prvý vystúpenie majú v roku 1964 na každoročnej Letterman talent show pod menom Earwigs, kde hrajú skladby od The Beatles
-    už nasledujúceho roku boli známi v oblasti Phoenixu, hlavne vďaka čiernemu pavúkovi, ktorý zdobil ich koncerty
-    v tomto roku vydávajú aj prvý singel Why Don't You Love Me pôvodne od The Blackwells
-    prvý rádiový hit „Don't Blow Your Mind“ a pravidelné koncerty v Los Angeles hrajú v roku 1966
-    menia názov na The Nazz a vydávajú singel Wonder Who's Lovin' Her Now, ktorý sa stane základom pre budúcu cooperovskú skladbu Lay Down And Die, Goodbye
-    v roku 1968 sa kvôli teatrálnym show menia názov na Alice Cooper, čo bolo meno čarodejnice zo 17.storočia a Vincent bol jej reinkarnáciou, čo potvrdila aj seansa s ouija
-    neskôr Vincent potvrdil, že meno si prevzal s televíznej show Mayberry RFD
-    Alice Cooper je aj meno matky Betty Cooper s komickej ságy Archie
-    v tej dobe začal vystupovať ako hermafroditická čarodejnica v rozodratom ženskom ošatení a s makeup-om
-    na skúšku kvôli nahrávacej zmluve prišli k Frankovi Zappovi omylom o siedmej ráno namiesto o siedmej večer, ako boli dohodnutí
-    dostali zmluvu a vydávajú debut Pretties For You, ktorý sa stretáva s komerčným aj kritickým neúspechom
-    v septembri 1969 na koncerte v Toronte vybehlo na pódium kura z blízkej farmy, Vincent ho vyhodil do vzduchu aby odletelo, ale ono s pristrihnutými krídlami padlo do javiska medzi vozíčkárov
-    tento kurací incident bol patrične v tlači rozmazaný, ale kapele to veľmi pomohlo i keď druhý album Easy Action katastrofálne prepadol, tak ako debut
-    až tretím albumom Love It to Death a singlom I´m Eighteen a producentom Bobom Ezrinom prelomili smolu a zažiarili v plnej kráse
-    v tej dobe sa obliekali do kostýmov prominentnej módnej dizajnérky Cindy Dunaway, lebo klasická džínová móda nekorešpondovala s čoraz viac teatrálnou násilníckou koncertnou show
-    koncerty ženú do absurdity – šibenica, hady, vraždenie sekerou, násilie...
-    s albumom School´s Out najprv prichádza zákaz vysielania v BBC a potom v celom Spojenom kráľovstve
-    k pódiovým artefaktom pri turné k doske Billion Dollar Babies pribudla gilotína a Vincent často vystupuje v úlohe kata
-    skladba Teenage Lament 74 z albumu Muscle of Love bola nahratá pre bondovku The Man with the Golden Gun, ale nakoniec bola vybratá skladba od Lulu
-    televízny špeciál The Nightmare s Cooperom a Vincentom Priceom bol odvysielaný v prime time v apríli 1975 a v roku 1983 získal nomináciu na Grammy Awards
-    v roku 1977 ho totálne zložil alkoholizmus a nastupuje na odvykaciu kúru
-    poloautobiografický album From The Inside rozpráva o alkoholizme a napísal ho spolu s Bernie Taupinom
-    v roke 1987 Cooper sa mihol ako tulák v horore Prince of Darkness v režii Johna Carpentera
-    Cooper podpisuje zmluvu s Epic a vydáva sa na svoj famózny návrat albumom Trash
-    počiatkom deväťdesiatych rokov sa stáva z Coopera ikona a hosťuje na albume Guns´n´Roses v skladbe The Garden
-    od 26.januára 2004 má vlastnú reláciu Nights with Alice Cooper, kde uvádza hity klasického rocku, rozpráva zážitky zo svojho života a prizýva si hostí z rockového panteónu