Novinky

Sninský rockfest opäť bodoval

Malé mestečko s veľkou chuťou

 

Snina na samotnom konci Slovenska je považovaná za miesto kam už ani vrany nedoletia, no predsudky bokom a kto tam nebol, nech nehodnotí. Krásna príroda a prírodné kúpalisko sú len jedným z mála benefitov, ktoré už tradičný festival Rock pod Kameňom robia pre návštevníkov atraktívnym. Kvalitné domáce a zahraničné kapely, atmosféra a zábava sú už samozrejmosťou. No to, čo tento festival odlišuje od ostatných je skryté pod povrchom. V Snine na festivale Rock pod Kameňom vládne duch priateľstva, spolupatričnosti, pomoci jeden druhému no hlavne všadeprítomná ľudskosť. Sninský festival začínal skromne no spoločnou zásluhou nadšených organizátorov a neochvejnou podporou fanúšikov sa vypracoval medzi špičku rockových festivalov nielen na Slovensku.

 

Kvalita nad kvantitou

 

A tá, každým rokom stúpa. Či už organizačne alebo kapelami. Napriek zvučným menám si festival uchováva tradíciu a dáva možnosť vystúpenia aj menej známym domácim a zahraničným interprétom a skupinám. Tento rok boli skvelým príkladom Horská Chata, Zoči Voči, Editor, HT alebo českí Interitus či Witch Hammer.Hlavní headlineri v podaní kapiel Sonata Arctica, Edguy, Mike Terrana, Die Happy alebo Guano Apes predviedli presne, to čo sa od nich očakávalo. Profesionálne vystúpenie, show a skvelé výkony.

 

Deň prvý

 

Dvojdňový festival už naplno rozbehli domáce kapely ako Tristana, Horská Chata a Interitus, ktoré predviedli poriadnu šou a rozprúdili krv v žilách mnohých divákov. Nálada a atmosféra gradovala pri českej stálici Divokej Bill, ktorá bola akýmsi predkrmom pred hlavnými zahraničnými hviezdami. Tými boli dve rešpektované a mená na poli heavy-metalovej hudbu. Fínska Sonata Arctica, ktorá rozbalila veľkolepú šou, plnú riffov, sól, skvelého vokálu Tonyho Kakka a prierezom toho najlepšieho z svojho repertoáru. Sonata pôsobila zo začiatku trochu zkrehnutým dojmom, no po úvodnom oťukaní sa s publikom dotiahli svoje vystúpenie do uvoľneného konca. Meno ďalšieho headlinera snáď netreba obšírne opisovať, Edguy sú kapela pôsobiaca v metalových vodách už od roku 1992 a majú za sebou úctihodnú kariéru s pred sebou fenomenálneho speváka a frontmana. Práve na neho bol zvedavý masívny dav skalných, očakávajúcich energiou sršiaceho Tobiasa Sammeta. Edguy sa za tie roky poriadne vyšvihli na svetovú kapelu a nenechali nič na náhodu. Búšili do ľudí jeden hit za druhým, či už zo staršej tvorby alebo z posledného CD Tinnutus Sanctum. Práve koncert v Snine bol posledným na turné k tomuto albumu, keďže kapela tento mesiaca vydala nový album Age of The Joker. Skvelé publikum dalo zabrať aj ostrieľanému frontmanovi a doslova šokovalo celú kapelu, keď spievalo každú skladbu, skákalo na každý riff a spontánne reagovalo na dianie na pódiu. Pre mnohých bol práve Edguy vrcholom festivalu. Sammet a celý Edguy boli nesmierne príjemne prekvapení atmosférou festivalu, prostredím no najmä z publika, ktoré ich neustále hnalo dopredu.

Rozvášnené publikum ešte stihla prevetrať Karpina svojimi štipľavými textami a chytľavými melódiami skladieb ako Ing.Horváth, Katolícki kňazi alebo už zľudovená Prievidza. Nasledujúca kapela Editor už úplne dorazila vybláznené publikum sklabami Stretneme sa v Pekle alebo Pod Parou.

 

Deň Druhý

 

Nasledujúci deň sa niesol v duchu regenerácie a očisty tela i duše a to doslova. Rock pod Kameňom pripravil pre fanúšikov okrem svojho programu aj možnosť využiť susediace kúpalisko a z bazéna si vychutnávať krásy tamojšej prírody a počúvať kapely hrajúce na pódiu. Rekreačná oblasť je nádherne zrekonštruovaná a je prírodný Biotop spestril začiatok ďalšieho dňa festivalu. Mnohým sa tam zapáčilo až tak, že prišli rovno na prvé zvučné meno a tým bol Mike Terrana, famózny sólový bubeník. Po minulom roku, kedy doprevádzal Tarju povedal organizátorom, že sa sem chce vrátiť. Slovo dalo slovo a Mike odprezentoval vlastný sólový počin projektu Sinfonica, kde spojil klasickú hudbu so svojou energickou hrou na bicích. Odzneli známe melódie klasickej hudby a po nich nadišiel čas na prvú dámu dnešného večera a tým bola Marta Jandová so svojou skupinou Die Happy. Na Slovensku vystupovali prvý krát, no už teraz vieme, že nie naposledy. Marta sa výborne zabávala, tancovala po pódiu a energia z nej priam sršala, čo sa prenieslo aj na publikum. Výborne zohratá kapela, strhujúce tempo a nespútanosť urobili dojem. Marta je navyše veľmi príjemný a komunikatívny človek a podarilo sa nám natočiť s ňou neformálny rozhovor.

Na rad prišla ďalšia dáma večera. Sandra Nasic s Guano Apes sú späť na pódiách po niekoľkých rokoch pauzy a evidentne si užívajú comebacku. Charizmatická Sandra so svojím démonickým pohľadom dostala do varu najmä mužskú časť publika no postupne to rozbalila. Guano Apes pôsobili sebavedomo, profesionálne až profesorsky. Do vytrženia dostali nadšený dav skladbami ako Open your eyes, Pretty in Scarlet alebo Big in Japan. Očakávaný prídavok v podaní skladby Kumba Yo sa nekonal no prišlo niečo lepšie - Lords of the Boards. Neuveriteľný kotol besnejúcich fanúšikov... Guano Apes sa skvele bavili, priznali sa, že nevedeli, čo čakať pred príchodom na Slovensko, ale veľmi sa tešili z publika.


Večer pokračoval už len slovenskými kapelami. Inekafe je opäť v kurze a nesmrteľné hity si spievali všetci. Vystúpenie kapely Borra bolo skôr uvoľňujúcim a oddychovým pred poslednou kapelou festivalu. Metallica je pojem a záver sa niesol v duchu Master Of Puppets, Creeping Death, One či Seek&Destroy v podaní revivalovej kapely Intrepid z Bratislavy.


Festival ako sa patrí

 

Úspešný a výnimočný festival v Snine má svojho ducha. Akúsi hodnotu navyše, pátos a uvoľnenie. Organizátori už teraz sľubujú ešte lepší line-up, ešte lepšiu organizáciu, ešte lepšiu atmosféru. Môžeme sa teda tešiť na budúcoročný jubilejný 10.ročník už tradičného festivalu Rock pod Sninským kameňom.