Novinky

Z punku na kresťanský rock - Vlado Bis

Mnoho nostalgikov si Vás pamätá ešte z pôsobenia v legendárnej punkovej kapele Dimenzia X -  tie piesne mali obrovskú hĺbku a veľké hudobné nápady, prečo ste zo skupiny odišli?

Ďakujem za povzbudenie. Túto otázku mi v roku 1999 položili viacerí a nechápali ma. Ženil som sa, čo bol správny krok, no zároveň som na pár rokov odišiel z Bratislavy, tak to vtedy proste vypálilo. Kapela si pochopiteľne našla nového gitaristu. Po návrate do Bratislavy som sa ako jeden zo zakladajúcich členov (rok 1991) chcel do Dimenzie X vrátiť, ale kapela sa žial už s touto myšlienkou nestotožnila...

Prečo vás už nechceli zobrať naspäť?

Nepotrebovali druhú gitaru. To mi bolo povedané.

Počuli ste nový album Dimenzie X, ste ešte s touto kapelou v kontakte?

Počul a je veľmi dobrý. Tým, že som odišiel, zmenil sa rukopis kapely, čo možno niektorí zatratia, iní možno privítajú. Album je tvrdší, ako jeho predchodca, má aj radikálnejšie texty. Mám tam niekoľko skladieb zo svojej dielne. Som v kontakte s basgitaristom Rasťom, pred dokončením albumu mi ho
dal vypočuť a zaujímali ho moje pripomienky. Vážim si to. Mrzí ma strata kontaktu s bubeníkom Borisom, gitaristu Ľuba osobne príliš dobre nepoznám, ale pre kapelu je určite prínosom.

Ak by ste teda v kapele zostali boli by ste miernejší? Ale podľa mňa album Nik nie je bez viny je dosť radikálny,....

Neviem, ako by sme sa vyvíjali ďalej, keby som v kapele zostal. Je pravda, že niektoré texty by som nepodporil, aspoň nie v podobe, v akej sú dnes (napr. Hitlerove deti), ale väčšinu asi áno. Ak by som v kapele zostal, určite by sme však boli koncertne aktívnejší a druhý album by sme vydali skôr ako po
11 rokoch.

Potom ste založili projekt N.D.E., ktorý pôvodne fungoval ako „one man show“, robili ste všetko – hudbu, spevy, aranžmány.  Mali ste plné zuby tímovej spolupráce, alebo nemali šťastie na kvalitných hudobníkov?

Presne tak, nemal som s kým hrať. Ako som vyššie spomínal, nebol som v Bratislave. Fungoval som teda sám, no nevyhovovalo mi to. Dokonca som urobil jeden či dva koncerty. Podklady (basa, bicie) zneli z CD, ja som naživo spieval a hral na gitare. Dokonca jedna moja pieseň bola vybratá na CD výberovku „Punk rock made in Slovakia 2“. Volá sa „Chceš byť iný“.

A potom zasa ste radikálne zmenili hudobné stanovisko, do projektu ste pribrali ďalších ľudí a teraz hrávate kresťanský rock – bolo to vnuknutie tam z hora?

Asi áno, zhora. Bola to pre mňa záchrana, ktorá prišla v hodine dvanástej. Bol som z tej hudobnej samoty totálne deprimovaný, chcel som skončiť s hudbou. Boli to zlé časy. Potom som spoznal niekoľko kľúčových ľudí, ktorí sú v mojom živote dodnes. Prispeli k mojej záchrane. Zhodou okolnosti to boli všetko kresťania a to sa premietlo do mojich textov aj života. Naša hudba má v mnohých textoch kresťanské posolstvo, ale nie je to typický gospel. Väčšina o nás hovorí ako o rockovej kapele. Stotožňujem sa s tým, i keď tie punkové korene tam nemožno prepočuť.

Predtým ste do kostola nechodili? Bola to teda veľké obrátenie?

Ja som veriaci odmalička, čiže o žiadne obrátenie nešlo. Pomohla mi návšteva pútnického miesta Medjugorje (Bosna a Hercegovina) v roku 2003. Potom sa v mojom živote začali diať veľké veci.

 

Sú dva extrémne názory – jeden hovorí, že kresťanstvo v rocku je nudné a druhý, že sa nepatrí oslavovať Ježiša hlučnými elektrickými gitarami. Čo vravíte teda na tieto názory, že rock a kresťanstvo nepatria k sebe?

Nestotožňujem sa ani s jedným z týchto názorov. Prvý názor podľa mňa pramení už len z toho, že niekomu ak poviete o viere alebo kresťanstve, tak reaguje ako býk na červenú farbu. Ani si nie je ochotný vypočuť takú muziku. Je to obyčajný predsudok. Druhý spomínaný názor je z dielne tých, ktorí si myslia, že sú „vyvolení“ a majú patent na rozum. Všetko rockové je podľa nich produktom diabla. Je to nezdravý názor. My v podstate asi ani nikam nepatríme. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že na kresťanskú scénu sa nehodíme, lebo sme málo duchovní a sú ľudia, pre ktorých sme náboženskí fanatici. Sme vyčlenení niekam na hranicu týchto štýlov.

Kráčať po vlastnej ceste je pre Vás asi osudom....

Vyzerá to tak. V súčasnej dobe som sa vrátil ku koreňom a rozbehol som „one man projekt“, ktorý sa volá OTÁZKA ČASU. Je to tvrdšie, ako N.D.E. a texty sú oveľa kritickejšie a sú výsledkom môjho znechutenia z dnešnej doby. Je to mix punku a metalu.

Teraz sa vrátim späť ku kapele NDE,  speváčka Dominika prevzala hlavný spev, nechceli ste viac pokračovať v sólovom speve?

Nie, nie som dobrý spevák na inú muziku, ako punk. Vždy som to tvrdil a tento názor mám aj dnes. Máme zopár piesní, kde spievam, ale radšej prenechám mikrofón lepším.

Ak porovnám prvé skladby N.D.E., ktoré ste si ešte sami robili a tie najnovšie, vidím tam veľký zmier a uvoľnenie, vraciate sa niekedy ešte k tej starej revolte? Hrávate tieto skladby na koncertoch?

Čo sa týka textov, ten zmier tam určite je. Bol to prirodzený vývin v mojej hlave – nemal som už potrebu len všetko kritizovať, snažím sa aj o aktívny prístup k riešeniu problémov. Čo sa týka muziky, z punku v nej veľa nezostalo. Staré skladby už takmer nehráme. Nikto ďalší z kapely nie je takým priaznivcom punku, aby mal potrebu ho aj hrať. To mi niekedy chýba, preto je výsledkom spomínaný
projekt OTÁZKA ČASU, v ktorom nastáva návrat k starej revolte v plnej sile. Asi sa už nezmením a vždy budem holdovať punku a metalu s údernými textami.

 Čo Vám ešte ostalo z tej punkovej rebélie? V pomerne novej skladbe Armagedon som ju našiel a Váš povestný optimizmus je tu nahradený čiernym a aj oprávneným pesimizmom a kritikou upadajúceho ľudstva. Veríte, že svet sa rúti do záhuby?

Z punkovej rebélie mi zostalo dosť a stále viac sa vo mne ozýva. Ale z mojej povahy to logicky vyplíva – nemením názory na svet, prirodzene ignorujem módne trendy, mám svoje morálne zásady a nie som typ človeka, ktorý len tak mávne rukou nad neprávosťou alebo krivdou. Štve ma egoizmus a arogancia
dnešnej liberálnej doby. Som prekvapený tou poznámkou o „mojom povestnom optimizme“, pretože moje texty, hlavne z čias Dimenzie X, neboli nijako extra optimistické. Nie som fanatik do apokalyptických vízii, žijem normálny život, ale svet sa ozaj rúti niekam... ktovie kam... a nie je to nič ružové. Svet
ovláda arogancia, či už za pultom predajní, u lekára, na cestách za volantom alebo v autobusoch. Časy sa zmenili. Nechápem ľudí, ktorí si v Bratislave zarábajú na chlieb, toto mesto ich živí a oni potom v piatok vo vlaku alebo na diaľnici kydajú na Bratislavu. Každý „Blavák“ je pre nich namyslený. Mám toto mesto rád a myslím si, že je to od nich nefér. Desí ma ľudská bezcitnosť a prehnaná túžba po peniazoch a majetkoch. Tí, čo majú veľa, chcú mať ešte viac. Ale ja odmietam kŕmiť prežratých.

Účinkujete iba na kresťanských festivaloch, alebo aj na tých svetských? Podľa vašej stránky nemáte naplánované v najbližšej dobe žiadne koncerty nastal nejaký útlm, alebo v čom je chyba?

Nesnažíme sa to v kapele takto rozdeľovať, hráme, kde je o nás záujem. Žiaľ, je to pravda, koncertov nám neustále ubúda, klamal by som, keby som tvrdil, že mi je to jedno. Neviem, kde je chyba, možno v nás. A možno aj v tom, že nemáme žiadne konexie na organizátorov a vždy sme sa snažili presadiť len hudbou. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Verím, že nejaká bude. Potešíme sa každému pozvaniu na koncert.

 

N.D.E. - Near Death Experience. Zážitok blízky smrti. Tunel a svetlo. Zomriete, ale vrátite sa späť a niečo prežijete.